Život Prešova
online
online
História osláv Sviatku práce sa začala pred 135 rokmi
01.05.2021 Celý región
Chicago
1. mája (TASR) – Sviatok, venovaný práci a pracujúcim oslavujú
v desiatkach krajín na celom svete, ale nie všade pod rovnakým názvom
a v rovnaký deň 1. mája. Tradícia jeho vzniku je však spoločná a písať
sa začala pred 135 rokmi – 1. mája 1886.
Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osem hodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali celkovo takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
V období komunistického režimu v Československu boli prvomájové manifestácie zneužívané na propagandistické ciele a účasť na nich bola spravidla povinná.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta, ale napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 1990.
Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna. Tento rok potrvajú vo väčšine oblastí Ruskej federácie od 1. do 10. mája
Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osem hodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali celkovo takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
V období komunistického režimu v Československu boli prvomájové manifestácie zneužívané na propagandistické ciele a účasť na nich bola spravidla povinná.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta, ale napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 1990.
Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna. Tento rok potrvajú vo väčšine oblastí Ruskej federácie od 1. do 10. mája
www.ZIVOTPO.sk
